, three influential thinkers who travelled very different paths in their search for the crucial link between mind and body.
Stefan Zweig's brilliant study explores the lives and work of these important figures, raising provocative questions regarding the efficacy and even the morality of their methods.
An insight into the minds of three key thinkers who shaped the philosophy of our age, Stefan Zweig'sMental Healers is a wonderfully intriguing and thought-provoking biographical work from a renowned master of the genre.
Mental Healers is translated from the German by Eden and Cedar Paul and published by Pushkin Press
Displaying 1 - 10 of 25 reviews
Profile Image for Marina.
Marina
187 reviews
25 followers
Follow
November 17, 2021
<>. ▪️Stefan Zweig realiza una de las mejores introducciones que he leído hace tiempo. Un resumen sobre cómo evoluciona la medicina en la humanidad: desde la creencia en lo sobrenatural, a la búsqueda de sentido a través de la religión, las terapias mágicas y la llegada de la ciencia y la técnica. ¿Y en qué momento estamos ahora? Me pregunto yo. <> data en 1945 y recorre la aparición de la actual Psicología a través de tres importantes figuras: Mesmer, Mary Baker - Eddy y Freud. De las curas magnéticas a la Christian Science terminando en el Psicoanálisis. Como nexo común: la sugestión del ser humano por la presencia de un terapeuta y la influencia de este en la cura de enfermedades nerviosas. Así pues, vuelvo a preguntarme, ahora que las pseudociencias siguen creciendo a la vez que la Psicología se une a la Neurociencia y otras disciplinas, ¿En qué punto nos encontramos? Me obsesiona la idea de pensar que es posible complementar la ciencia con la filosofía y llevarlo al campo psicológico. Recuperar las raíces de la psyche (la filosofía) para devolverle un sentido más humano a la ciencia que hoy nos da luz a la vez que nos llena de trabas. Pienso que deberíamos repensar la alianza terapéutica de una forma en que esta no acabe empujando a los pacientes a buscar terapias alternativas, farsantes que puedan agravar sus problemas y dejarles sin dinero. Creo que la forma de hacerlo podría radicar en entender que el fin principal es la curación y que para ello muchos pacientes necesitan un tiempo largo, tiempo del que muchas veces no se dispone con el actual sistema burocrático. Algo parecido indica Stefan Zweig, quien cree que la técnica ha suplantado lo humano y que para curarse muchas veces es necesaria una especie de voluntad o fe que no ha dejado de ser golpeada. Aunque algo antigua, la obra parece encerrar aún la esencia de un dilema contemporáneo. 🌹
10 likes
Like
Comment
Profile Image for Steffi.
Steffi
1,102 reviews
263 followers
Follow
May 29, 2022
Nur den Teil zu Mesmer habe ich gelesen, weil er mich gerade als Bodensee-Anwohner interessiert und ich sonst nichts Literarisches über ihn gefunden habe (die beiden anderen Teilen sind Sigmund Freund und Mary Baker-Eddy gewidmet, die letztere mir bislang völlig unbekannt).
Wie bei Zweig nicht anders zu erwarten, ist diese biografische Annäherung wunderbar erzählt. Er bringt mir Mesmer nahe, indem er nicht nur dessen Karriere als Magnetiseur beschreibt, sondern Mesmer erst einmal als sehr musisch begabten, menschenfreundlichen, wissbegierigen Menschen, der bereits vom kindlichen Mozart verehrt wurde, zeigt. Auch die Gemeinsamkeit zum Zeitgenossen Böttger wird hergestellt: Beide suchten laut Zweig etwas anderes als sie dann tatsächlich fanden: In Böttgers Fall Porzellan statt Gold, in Mesmer Fall eine „neue Psychotechnik“. Diese Beobachtung erinnerte mich an die Verfilmung von Mesmers Leben mit Alan Rickman, auch da drängte sich der Gedanke auf, dass neben dem lange als Unsinn erkanntem Magnetismus doch andererseits eine frühe Form der Psychotherapie/-Analyse/Hypnose vorliegen mag. Folgerichtig also, dass Zweig hier beide in einem Band vereint.
Auch gefällt mir, dass Zweig auf die literarischen Gestaltungen des Mesmerismus/Magnetismus durch Edgar Allan Poe, E.T.A. Hoffmann und andere eingeht, denn obwohl Mesmer eine historische Persönlichkeit ist, kenne ich ihn eben vor allem anhand seiner in unheimlichen Geschichten verwendeten Ideen.
Doch muss ich bekennen, dass ich auch schmunzeln musste aufgrund ganz außerliterarischer Maßstäbe. Zweig, sofern wir hier Erzähler und Autor gleich setzen wollen, bekennt in diesem Text, wie sehr ihm der Glaube an Aufklärung und Ratio gegen den Strich gehtn und wie sehr ihm dagegen an Spirituellem und Mystik gelegen ist. Ich persönlich kann damit nicht viel anfangen und fürchte fast, dass wenn Zweig heute leben würde er Homöopathie-Anhänger wäre. Aber das bleibt natürlich Spekulation und tut dem literarischen Wert keinen Abbruch.
places-bodensee
10 likes
Like
Comment
Profile Image for Óscar Moreno (OscarBooker).
Óscar Moreno (OscarBooker)
398 reviews
516 followers
Follow
July 12, 2024
Esta es una de las reseñas donde más claro y objetivo tendré que ser:
No disfruté el libro pero vaya que es excelente. Zweig, como siempre, cumple con calidad en todo momento. La introducción que hizo es brutal y creo que lo que más disfruté. Explora sobre la evolución de la humanidad y su relación con la enfermedad. ¿Buscan los humanos separarse de dios al indagar en la medicina? Esto lo explica el autor en tres mini biografías.
Les digo que no disfruté este libro porque, por el momento, no tengo interés alguno en la medicina o más específicamente en psicología de pacientes. Si creo que debe haber un poco de interés porque Zweig ahonda en detalles sobre diferentes métodos curativos que exploraron tres diferentes personajes. Hay rasgos que me parecieron muy interesantes, y darán buen tema de conversación, pero si este libro no lo hubiera escrito Stefan Zweig no lo hubiera leído.
En definitiva: leí este libro por Zweig pero no lo volvería a hacer pronto. Quizá en un futuro crezca mi interés en el tema. Por ahora exploraré otros ensayos o textos narrativos del mismo. Si la medicina o la psicología de las personas es de tu interés hazte un favor y lee este libro. Creo que podría ser una grata experiencia para ti.
4 likes
Like
Comment
Profile Image for Lauristinez.
Lauristinez
7 reviews
Follow
February 16, 2024
3 biografías sobre la salud emocional, que no parecen biografías sino relatos, e incluso con tintes novelescos.
1 like
Like
Comment
Profile Image for Erjona Kendi_i_leximit.
Erjona Kendi_i_leximit
92 reviews
10 followers
Follow
March 1, 2019
I sapo përfunduar 🌟🌟🌟🌟🌟
Magjik! Tronditës! Mbërthyes!
Nuk di çfarë të shkruaj më parë për këtë libër, të them se është historia tragjike e të gjorës Edit apo historia tragjike e leitnant Antonit!?
Një libër që në themel ka dashurinë por jo vetëm atë: ka ndërgjegjen, drejtësinë, dhimbjen, mirësinë dhe keqardhjen.
Editi, bija e vetme e një pasaniku ka ngelur e paralizuar. Rastësia sjellej që ajo të njihet me Tonin, një të ri të pashëm, zemërmirë dhe me të ardhme ushtarake premtuese. Pasi merr vesh mbi fatkeqësinë e vajzës leitnanti e viziton fillimisht në formë kortezie dhe me pas frekuenton rregullisht shtepinë e saj, si “mik shtëpie”duke u ndjerë mirë në shoqërinë e vajzës sakate dhe familjes së saj. Mëshira dhe keqardhja e bëjnë Tonin ti përkushtohet me pastërti dhe pa interesa të resë por pasi ajo i hap zemrën dhe i tregon sa fort është dashuruar me të bota e Tonit përmbyset. Pse? A ka turp të dashurojë nje uloke? A ka turp të dalë para shokëve dhe familjes? A e bren ndërgjegja?
Disa herë ai vendos të marrë vendime ekstreme por rrethanat nuk ia mundësojë. Insistimi I babait të vajzës, i mjekut të saj dhe vetë situata shendëtësore e Editit e bëjnë Tonin të heqë dorë nga vendimet e tij...
Një personazh aq o pastër, i drejtë dhe i ndershëm sa Toni rrallë haset, një dashuri aq e madhe sa e Editit gjithashtu.
Në këtë histori ndjen dhimbje, padrejtësi dhe brejtje ndërgjegjeje. Në disa raste Editin dhe babain e saj e morra inat për padurimin, guximin, për këmbënguljen me të cilën e kërkonin dashurinë pa marrë parasysh ndjenjat e personit tjetër.
Një dashuri e dhënë pa kushte si nga e gjora Edit ashtu edhe nga i pafati Toni. Një jetë e ndërprerë dhe një tjetër që vazhdon duke mbartur mbi supe peshën e një vrarsjeje si pasojë e një telegrami që nuk mbërriti në destinacion....
Për të mos i humbur! #stefancvajg
#padurimiizemres #lexonilibra #libratemire #unelexoj #kendi_i_leximit #goodreads #booklover #bookblogger #bookaddicted #bookaddiction #bibliophile #bibliomania #bibliomaniac #books #bookstagram #bookish #bookshelf #bookcoholic
2 likes
Like
Comment
Profile Image for Helen Epstein.
Helen Epstein
Author
50 books
44 followers
Follow
February 25, 2012
This is a book written in Freud's time that creates a narrative arc of suggestion between Anton Mesmer and hypnosis; Mary Baker Eddy and the power of suggestion and Freud's psychoanalysis. The writer is one of the most popular and psychologically astute authors of his time.
1 like
Like
Comment
Profile Image for Arturo Herrero.
Arturo Herrero
Author
1 book
39 followers
Follow
April 6, 2018
Los retratos de Mesmer y Mary Baker-Eddy son lo más fascinante que he leído en años.
1 like
Like
Comment
Profile Image for Denis Mačor.
Denis Mačor
249 reviews
47 followers
Follow
November 6, 2021
Rakúsky spisovateľ Stefan Zweig (1881 – 1942) vo svojej literárnej práci využíval pre charakterový kolorit postáv hĺbkovú psychoanalýzu, ktorú preslávil jeho súčasník, Sigmund Freud. V nestarnúcej a kultovej publikácii Liečba duchom (Die Heilung durch den geist, 1952) spracoval Zweig metódy práce s naším psyché optikou troch osobností, ktoré sa ambivalentným spôsobom zaslúžili o kultúru duševného aj telesného zdravia. Franza Antona Mesmera, Mary Baker Eddy a už spomínaného Sigmunda Freuda. Vydavateľstvo Premedia prináša nové vydanie so slovenským prekladom od Kataríny Széherovej.
Neviditeľná stránka našej telesnosti odjakživa púta filozofickú aj medicínsku pozornosť. Naša nehmatateľná súčasť je motorom úvah, deviácií, túžob. Jej poškodenie taktiež so sebou nesie trvalé následky a súčasná psychiatria aj psychológia dokážu vďaka pokrokom identifikovať a liečiť tieto problémy na vysokej úrovni. Z chorých sa tak automaticky nestávajú blázni žijúci na periférii spoločnosti odkázaní na súcit a milodary. Aj napriek progresu a modernizácii týchto odvetví však dodnes práca s dušou budí u mnohých pacientov zmiešané pocity a nedôveru v serióznu a inštitucionalizovanú vedu.
Lekársky dotyk tiež nie je magickým momentom v neviditeľných vibráciách nadpozemských žiarení so zázračnou silou uzdravovať, ale systematická koordinácia pohybov podložená diplomom. Lieky nepredpisuje mystik, šaman ani bylinkár a diagnózy sa neurčujú pod vplyvom surrealistických vízií. Hippokratovskej pravede však predchádzali dlhé stáročia rôznorodých kultivácií, v akých práve alchýmia a pofidérne praktiky liečiteľov nachádzali svoje verné miesto a neraz ponúkli potenciál pre serióznejší výskum.
Jasnozrivým príkladom „šľachtenia“ lekárstva je napríklad absolútny zánik vedného odvetvia frenológia, ktoré predstavovalo legitímnu špecializáciu ešte v 18. storočí, no začiatkom 19. storočia sa teória tvaru mozgovne vo vzťahu k intelektu postupne vyvracia a dnes tvorí iba súčasť dejín. Nemecký fyziológ Franz Joseph Gall so svojou úctyhodnou lebkou tak do dnešných učebníc modernej medicíny a jej praktík nepatrí. Stefan Zweig rekonštruuje osud troch priekopníkov mesmerizmu, kresťanskej vedy a psychoterapie.
Portrét Franza Antona Mesmera (1734 – 1815) rozpráva o charizmatickom, skromnom, no majetnom lekárovi a mecenášovi umenia s výnimočnými vlastnosťami. Objavil základy hypnózy, no svoje aktivity koncentroval na sugesciu a prácu s magnetickými kameňmi, čo vyvolávalo senzáciu nielen u pacientov, ale aj v štruktúrach lekárskej obce. Etablovaní medici sa so svojím pohoršením obracali aj na kráľovskú korunu a pokúšali sa očierniť tohto – ich slovami – šarlatánskeho uzdravovača chorých, ktorí potvrdzovali efektivitu Mesmerovej liečby a vytvárali jej značnú popularitu. Najkontroverznejší prípad upútal verejnú pozornosť, keď uzdravil slepú klaviristku, slečnu Paradiesovú. Sugestívne opísal jej pocity pri nadobudnutí zraku. Zdalo sa jej, že chlieb je príliš veľký na to, aby sa vošiel do úst, prekvapoval ju pohľad na druhý breh rozdelený riekou, farby prírody boli pre ňu také absurdné, že ju rozosmievali, a tma jej pripomínala temnotu slepoty, na akú bola naučená. Keďže sa živila ako umelec, navyše zdravotne poškodený, čo bolo veľmi žiadané, jej rodine hrozilo, že by prišla o značný zisk, aký si zadovažovala jej prácou, a tak sa jej otec postavil na stranu kritických lekárov a taktiež obviňoval Mesmera z pofidérnych, neetických a hlavne neobjektívnych praktík, čo vyústilo do bizarného konfliktu, v ktorom prekvapenému praotcovi hypnózy hrozil zbraňou. Mesmer postupne prichádzal o priazeň, majetok a v ústraní sa dočkal svojho návratu až vtedy, keď sa ukázalo, že jeho poznatky nevinne odhalili tienisté stránky liečby, predovšetkým hypnózu. Vtedy, starý a chorý, ale vždy výsostne skromný, odmietol svoj veľký návrat a prenechal svoje miesto mladším objaviteľom. Jeho povestný dotyk sa však zapísal do histórie.
O niečo prísnejší je Zweig k učeniu zakladateľky kresťanskej vedy – Mary Baker Eddyovej z USA, a pomáha si ďalším velikánom literatúry Markom Twainom, ktorý mal s jej osobou skúsenosti na ceste vlastného záujmu pri odhaľovaní myšlienok jej hnutia. Hoci sám význam hnutia nespochybňoval, ironizoval jeho učiteľku a jej ignorantský prístup k vážnym chorobám. V Cosmopolitane v roku 1899 publikoval humorne ladenú esej a jej fragmenty vyšli aj knižne. V definícii hnutia je totiž spochybňovanie chorôb a ich dôsledku. Tvrdí, že všetko narušenie zdravia spočíva len v našej predstavivosti, a zašlo to tak ďaleko, že aj smrť sa v tejto obskúrnej mienke stala len prirodzeným nástrojom nášho strachu, aký môžeme za pomoci náboženstva premôcť. Zweig odhaľuje spasiteľský komplex Mary Baker Eddyovej, ktorej meno v Amerike 19. storočia rezonovalo a získavalo tisícky stúpencov ochotných investovať do liečby viery. Najrukolapnejším dôkazom slávy tohto hnutia je monumentálna bostonská bazilika matky postavená za 2,5 mil. USD a hrôzostrašne silný kult, aký sa vytvoril okolo „matky“. S rastúcim vekom sa stránila pred návštevníkmi. Nechcela dopustiť, aby boli svedkami toho, ako sa na nej podpisuje zub času, kazí sa jej zrak, zuby. Ústi to až ku grotesknej návšteve médií, do ktorých klamlivo vyhlasuje, že tá stará a chorá žena je v skutočnosti zdravá a vo svojej podstate nesmrteľná. Zomrela, keď mala takmer deväťdesiat rokov, a okolo jej osobnosti sa vytváralo množstvo bulvárnych komplikácií degradujúcich jej svätosť. Popierala svoju ľudskú podstatu, a hoci predstierala Bohom riadenú skromnosť, súkromne vlastnila majetky za milióny dolárov, v ktorých sa dokázala s umným podnikavým duchom prekvapivo dobre orientovať.
Zavŕšením „duchovnej“ trojice je rakúsky lekár Sigmund Freud, ktorého učenie v pere Stefana Zweiga nachádza sympatie najmä v horlivosti pre prácu, akú neurológ a psychiater vykazoval na dennej báze. Zweig opisuje zdravie jeho rozumu napriek enormnému množstvu ťažkej analytickej činnosti, ktorou sa neúnavne obklopuje, a prináša prekvapivé závery. Freud nerezignoval, ak zistil, že predmet jeho skúmania sa vetví do iných smerov než sú tie, ktoré si sám stanovil. Slávne otázky sexuality teda neboli pasiou, ale vedľajším efektom Freudových štúdií. Lekár cítil absentujúci model skúmania ľudskej duše, kde sa skrýva gro našej osobnosti. Je presvedčený o tom, že dobre cielené skúmanie vnútra vyloží na stôl pomyselné kartové osudie a my v ňom dokážeme čítať. Pri osobe otca psychoanalýzy sa Zweig nezastavuje pred obrazmi životných detailov. Prináša exkurz do tejto, vtedy ešte mladej lekárskej metódy s tendenciou vyvíjať sa.
Stefan Zweig napriek nejednotným postojom k osobám liečby ducha v podtexte demonštruje myšlienku, že potenciál našej duše ešte potrebuje mnohé významné figúry. Metóda pokus – omyl je pri duchu paradoxne funkčná, pretože sa nedokazuje žiadnou pitvou. Kontrolným mechanizmom medicínskej, predovšetkým psychiatrickej praxe nie je pitevný stôl. Napriek tomu je naša duchovná schránka ešte krehkejšia ako naša telesná.
Like
Comment
Profile Image for Marsyas.
Marsyas
105 reviews
Follow
June 12, 2024
L'esprit a cessé d'être pris au sérieux à partir de la Renaissance et cette idéologie atteint une apogée au siècle des Lumières. Pourtant, des effets invisibles persistent et il est indéniable qu'une force agit secrètement. Zweig fait ici le récit de cette Odyssée. Pour lui il trouve son origine avec les expériences de Mesmer, un développement exponentiel dans la secte de la Christian Science et un accomplissement avec les travaux de Freud. Si toutefois on peut être critique sur ses interprétations, c'est bien ce dernier qui a découvert le continent inconnu qui se logeait entre nos deux oreilles. Toujours aussi bien narré, Zweig nous porte dans un monde mystérieux sans modération.
Like
Comment
Profile Image for Vanessa Gutierrez.
Vanessa Gutierrez
21 reviews
2 followers
Follow
December 2, 2022
Un curioso libro. Como el gran biógrafo que es Zweig analiza tres figuras fundamentales en el estudio del alma humana, como el lo llama. Quizás lo mas llamativo sea como el autor hace que simpatices más con unos que con otros . Mientras que a Mesmer lo perfila como a un incomprendido de manera que sientes la frustración de el mismo, de Baker Eddy prácticamente acabas entre la mofa y el rechazo. A Freud es indudable que lo admiraba, cosa que se puede apreciar en otras obras del autos. Quizás este último, me parece el más, pues se trata más de una oda que de una breve biografía.
Like
Comment
Displaying 1 - 10 of 25 reviews
More reviews and ratings
Franz Mesmer, Mary Baker Eddy and Sigmund Freud—three influential thinkers who travelled very different paths in their search for the crucial link between mind and body. Zweig's brilliant study explores the lives and work of these important figures, raising provocative questions regarding the efficacy and even the morality of their methods. An insight into the minds of three key thinkers who shaped the philosophy of our age, Mental Healers is a wonderfully intriguing and thought-provoking biographical work from a renowned master of the genre....